Slovenčina 2.0: Ako internet, technológie a spoločnosť menia náš jazyk
Jazykoveda

Slovenčina 2.0: Ako internet, technológie a spoločnosť menia náš jazyk

Redakcia Korektor
10. Marec 2025
11 min čítania
Späť na blog

Keby sa Ľudovít Štúr zobudil v roku 2025 a prečítal si diskusiu na Instagrame, pravdepodobne by nerozumel polovici slov. A z druhej polovice by ho bolela hlava. Slovenčina prechádza v posledných desaťročiach turbulentným vývojom, ktorý je poháňaný globalizáciou a digitalizáciou.

Anglicizmy: Mor alebo obohatenie?

Najviditeľnejšou zmenou je masívny prílev anglicizmov. Slová ako event, feedback, call, meeting, random, cringe sa stali bežnou súčasťou slovníka, najmä u mladšej generácie a v korporátnom prostredí.

Jazykovedci sa na to pozerajú pragmaticky. Jazyk si vždy požičiaval slová pre koncepty, ktoré nemal pomenované. Zaujímavé je, ako si tieto slová "poslovenčujeme".

  • Skloňovanie: "Idem na event, vidím event, o evente..." – správame sa k nim ako k domácim slovám.
  • Tvorba slovies: "Lajkovať", "gúgliť", "hejtovať". Pridávame slovenské prípony k cudzím koreňom.

Hranica je tenká. Kým "softvér" je už plne prijatý, "mať kól" (mať hovor) stále mnohým píli uši. Jazyk sa však vyčistí sám – prežijú len tie slová, ktoré sú funkčné a efektívne.

Ekonomizácia jazyka a vplyv chatovania

Rýchlosť komunikácie nás núti skracovať. Vznikajú akronymy (jj, nn, nz, btw, imo), vynecháva sa diakritika, ignoruje sa interpunkcia. V neformálnom chate je to v poriadku. Problém nastáva, keď tieto návyky prenikajú do formálneho styku.

Zaujímavým fenoménom je zmena funkcie bodky. V chate na konci vety bodka často nepôsobí ako ukončenie, ale ako prejav pasívnej agresivity alebo chladu. Mladí ľudia vnímajú správu bez bodky ako priateľskejšiu.

Feminizácia a inkluzívny jazyk

Spoločenské zmeny sa odrážajú aj v gramatike. Téma rodovej rovnosti prináša tlak na zviditeľňovanie žien v jazyku. Používanie generického maskulína (napr. "študenti" zahŕňajúce aj študentky) je čoraz častejšie nahrádzané zdvojenými tvarmi ("študenti a študentky") alebo rodovo neutrálnymi formuláciami.

Taktiež sa objavujú diskusie o prechyľovaní cudzích priezvisk (pridávanie -ová). Kým zákon už umožňuje ženám zvoliť si formu bez -ová, v bežnom jazyku a médiách je prechyľovanie stále normou, pretože pomáha identifikovať rod a pád (bez -ová nevieme meno skloňovať).

Záver: Kam kráčaš, slovenčina?

Slovenčina nezaniká, len sa adaptuje. Stáva sa flexibilnejšou, rýchlejšou a globálnejšou. Pre nás, používateľov, je dôležité rozvíjať si "jazykový cit" – vedieť prepínať medzi formálnym kódom (spisovná slovenčina) a neformálnym kódom (slang, internetový jazyk) podľa situácie. A práve v tom nám môžu pomôcť moderné technológie a vzdelávanie.

Zdieľať tento článok